Nezabudnite si do nemocnice zobrať odporúčanie od ošetrujúceho (praktického) lekára, dokumentáciu od svojho praktického lekára, originálne rtg snímky, vlastné hygienické potreby {zubná kefka, pasta, uterák) a príbor. Poistenec je spravidla prijatý do zmluvného zdravotníckeho zariadenia (v mieste trvalého alebo prechodného pobytu). Ošetrujúci lekár (praktický lekár) rozhoduje o potrebe prepravy pacienta dopravnou prepravnou zdravotníckou službou (spravidla sanitka).
Je to miestnosť, v ktorej sa uskutočňuje administratívny príjem pacienta. Je to dôležitý úkon, pretože len podľa presných údajov poistenca môže poisťovňa potom nemocnici za pobyt zaplatiť. Do prijímacej kancelárie (ambulancie) prídete s prijímacím lístkom od lekára ambulancie, s kartou poistenca a s občianskym preukazom. Ak nie ste poistený (napr. cudzinec) dohodnete podmienky platby {záloha a pod,).
Vo väčšine nemocníc vás vyšetrí pri prijatí ambulantný lekár, aby zistil aktuálny stav a indikovanosť Vášho prijatia. V čakárni oznámte sestričke, že ste prišli na prijatie do nemocnice.
Po príchode na oddelenie odovzdáte svoj civilný odev a dostanete nemocničný úbor alebo si oblečiete vlastné prádlo. Odporúča sa odovzdať do úschovy aj cennosti a prípadnú väčšiu hotovosť (dostanete o tom potvrdenie). Potom Vás vyšetrí Váš izbový lekár, ktorý sa o Vás bude počas Vášho pobytu v nemocnici starať. Vo väčších nemocniciach a klinikách Vás môžu vyšetriť aj viacerí lekári. Dôležité je, aby ste lekárovi porozprávali svoje ťažkosti v časovom slede - od začiatku ochorenia, až po súčasnosť. Aj zdanlivo nevýznamné maličkosti môžu mať vplyv na správne určenie Vašej diagnózy. Je užitočné, ak lekárovi ukážete aj svoju zdravotnú dokumentáciu, rtg (CT, MRI) a ďalšie výsledky vyšetrení. Lekár sa Vás bude pýtať aj na Vašu rodinu (rodičia, deti), na Vašu prácu, užívanie alkoholu, kávy, cigariet, menštruačný cyklus, spánok, stolicu, močenie, alergie, domáce zvieratá, poštípanie kliešťom a ďalšie potrebné údaje. Potom nasleduje špecializované odborné vyšetrenie. Po vyšetrení by Vám mal lekár povedať, čo si o Vašom ochorení myslí, aké má s Vami plány a aká bude približná dĺžka hospitalizácie.
Je vo väčšine nemocníc. Začína sa budíčkom, rannou hygienou, meraním teploty, odbermi (krv, moč), raňajkami. Potom väčšinou nasleduje vizita Vašich izbových lekárov. Je dôležité, aby ste pri vizite oznámili všetky zmeny svojho zdravotného stavu, prípadné nežiaduce účinky liekov a pod. Nebojte sa spýtať na ďalší plán vyšetrení. Ak chcete podrobnejšie informácie o svojom ochorení, jeho povahe a prognóze, vhodnejší je individuálny pohovor s lekárom bez prítomnosti ďalších osôb. Po vizite nasledujú diagnostické výkony, vyšetrenia, terapeutické zákroky, rehabilitácia a pod. Minimálne 2x do týždňa (v pondelok a vo štvrtok) je primárska vizita. Vhodné je sa na túto vizitu pripraviť - a povedať stručne najdôležitejšie ťažkosti, prípadné organizačné problémy a pod. Po obede je súčasťou liečebného režimu pokoj a odpočinok. Potom nasleduje popoludňajšia vizita. Po vizite je v nemocnici možnosť návštev v určenom čase, od 14:00 hod. - do 17:00 hod. v priestore na to vyhradenom. Na niektorých oddeleniach a častiach nemocníc je zakázané používanie mobilných telefónov z dôvodu možného rušenia ostatných pacientov, alebo citlivých lekárskych prístrojov. V mimopracovnom čase sa o Vás stará službukonajúci lekár ústavnej pohotovostnej služby, ktorého v prípade potreby (napr. zhoršenia zdravotného stavu) zavolá zdravotná sestra.
Nepríjemnosťou pre niektorých pacientov môže byť včasný budíček cca o 5:30 hod.
Začína o 22:00 (v zime o 21:00) sa zhasne svetlo a vypne sa aj televízor. Začína obdobie nočného pokoja. Môžete si však v posteli čítať, nezabudnite si preto zobrať dostatočné množstvo kníh alebo počúvať (cez slúchadlo) svoje zvukové nosiče.
Je len málo nemocníc, ktoré majú jednoposteľové izby. Väčšinou sú na jednej izbe 2,3,4, alebo 6 pacienti toho istého pohlavia, na intenzívnych jednotkách rôzneho pohlavia. Nie každá nemocnica má sociálne zariadenia (WC, sprcha) priamo na izbe. Často je treba prejsť cez chodbu a počkať, kým sa miestnosť uvoľní. Problém môže byť aj nočné chrápanie spolupacientov alebo iné rušenie nočného pokoja.
I keď aj strava by mala byť súčasťou nemocničnej liečby, koncepcia tzv. jednotného diétneho systému z minulosti sa len málo zmenila. Často redukčná diéta vyzerá ako normálna a naopak. K dispozícii sú často 2 druhy čaju - sladený a nesladený. V každom prípade je však potrebné dodržiavať odporúčanú diétu (napr. neslanú, nesladenú, s obmedzením živočíšnych tukov a pod.), ktorá je dôležitou súčasťou liečby. Ak sa pacient stravuje individuálne, je niekedy ťažko nastaviť správnu liečbu napríklad na cukrovku (diabetes mellrtus), vysoký krvný tlak alebo artériosklerózu.
Fajčenie je v nemocniciach zakázané v zmysle zákona 377/2004 Zb.z. Je to škodlivá závislosť. Na druhej strane však náhle prerušenie čohokoľvek, čo bolo predtým pravidelné, nemusí byť najlepším riešením (ak sa neviete svojej závislosti náhle vzdať). V nemocniciach je fajčenie zakázané v celom areáli. Ak sú určené pre fajčiarov určité miesta, je potrebné používať výhradne tieto priestory a neobťažovať nefajčiarov napríklad fajčením na záchodoch.
Ich používanie je v nemocnici zakázané. Ak ste pravidelný konzument, máte ideálnu príležitosť sa svojej závislosti zbaviť. Povedzte však svojmu lekárovi presne koľko pijete (denne, týždenne, mesačne), nehovorte ,,len príležitostne". Príležitosť môže byť každý deň - a ak denne pijete napríklad 5 pív alebo viac ako liter vína, či destilátov, náhle vynechanie môže byť nebezpečné. Veľa pacientov sa po banálnom úraze ocitlo v predelirantnom stave - začali byť zmätení, triasť sa, potiť sa a pod. Stav môže pokračovať do život ohrozujúceho delírium tremens, našťastie pre alkoholikov sú k dispozícii účinné tlmiace lieky, treba však na svoju závislosť upozorniť.
Súčasný poistný systém nepočíta s tzv. priepustkami napríklad cez víkend domov. Liečebná starostlivosť prebieha nepretržite 24 hodín. Vo výnimočných prípadoch (napr. úmrtie v rodine) môže priepustku povoliť prednosta alebo primár. V takomto prípade je potrebné podpísať reverz (odchod z nemocnice na vlastné riziko a zodpovednosť).
Pacient má právo na rešpektovanie svojej telesnej a psychickej integrity, poučenie o podstate ochorenia, prognóze a možných rizikách ochorenia, má právo rozhodnúť o svojej účasti na výuke a overovaní nových medicínskych metód, zachovanie mlčanlivosti týkajúce sa zdravotného stavu, zmiernenie utrpenia. Vyšetrovacie a liečebne výkony sú vykonávané so súhlasom pacienta. Postup každého vyšetrenia ako aj možné riziká či bolestivosť bývajú pacientovi podrobne vysvetlené a dostane odpovede na prípadné nejasnosti.
Podrobne je vysvetlený operačný postup a jeho možné riziká či nežiaduce následky. Pacient má právo odmietnuť podrobiť sa zdravotníckej starostlivosti, diagnostickému alebo terapeutickému výkonu, pričom sa spravidla vyžaduje podpísanie písomného nesúhlasu (tzv. negatívny reverz). Na závažné výkony, ktoré môžu zmeniť ďalší život pacienta si lekár vyžiada písomný súhlas pacienta (tzv. pozitívny reverz). Pacient má právo nahliadnuť do svojej zdravotníckej dokumentácie a robiť si z nej výpisky.
Dodržiavať liečebný režim, spolupracovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, oznámiť všetky ochorenia alebo skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správne poskytovanie lekárskej starostlivosti a riadiť sa osobitnými predpismi v prípade liečby prenosného ochorenia a pod. Lekára je potrebné informovať o všetkých liekoch, ktoré užívate a aj voľnopredajných, vitamínoch, bylinách aíebo o iných metódach liečby, ktoré používate. Všetky lieky, ktoré ste si do nemocnice priniesli, odovzdajte zdravotnej sestre, ktorá ich označí Vašim menom a lekár rozhodne aké lieky a v akej dávke budete užívať.
Väčšinou sú povolené denne popoludní v osobitných miestnostiach, nie na izbe. Po vyšetreniach a vizite je vo väčšine nemocníc možnosť návštev v určenom čase v priestore na to vyhradenom.
Na intenzívnych jednotkách sú návštevy zakázané, najmä ak sú v jednej miestnosti viacerí chorí bez izolácie (napr. sklom). Je to predovšetkým z dôvodu ochrany ťažko chorých pacientov pred infekciou - vírusmi a baktériami z vonkajšieho prostredia. Návštevy detí do 10 rokov nie sú z psychologických a z hygienických dôvodov vhodné.
Informácie o pacientoch môže dávať primár oddelenia alebo ním poverení lekári (ošetrujúci izbový lekár). Informácie sa podávajú najbližším príbuzným v priamom rozhovore, nie je vhodné žiadať informácie telefonicky, ak Vás ošetrujúci lekár predtým nepoznal a nevie kto ste, a či by sa informácie nemohli prípadne aj zneužiť. Podávať telefonicky informáciu môže dávať lekár len tomu, u koho si je istý jeho totožnosťou. Systém podávania informácii je osobitne prísny najmä v prípade hospitalizácie známych osôb, aj v takomto prípade je lekár a každý zdravotnícky pracovník viazaný lekárskym tajomstvom.
Pre ťažko chorých bolí zriadené jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) a pooperačné izby. Najlepším vybavením disponujú Oddelenia anestéziológie a resuscitácie (OAIM) napr. pre stavy po ťažkých úrazoch, otravách a pod. Na týchto oddeleniach je prísny hygienický režim, zvýšená ošetrovateľská starostlivosť, monitorovanie životne dôležitých funkcií a pod. Návštevy sú možné len zriedkavo, napr. ak je pacient oddelený od iných pacientov, ak sa dá vyviesť do iného priestoru a pod. Návšteva priamo na intenzívnej jednotke by narúšala prácu personálu a mohla by Šíriť infekcie najmä v čase viróz.
Pri prijatí dieťaťa mladšieho ako 6 rokov možno prijať spolu s nim na odporúčanie ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Ak je chorá dojčiaca matka, je možné prijať do zdravotníckeho zariadenia aj dojča.
Po vykonaní potrebných vyšetrení, ošetrení alebo po zlepšení zdravotného stavu je možné pacienta prepustiť a pokračovať v ambulantnej starostlivosti. Dňom prepustenia vyhotoví ošetrujúci lekár prepúšťaciu správu a druhopis odovzdá poistencovi. Pacientovi sa vydajú lieky na 3 dni a je poučený aby sa do 3 dní hlásil u svojho praktického lekára. Ak je pacient odkázaný na pomoc inej osoby, je potrebné túto osobu vopred informovať o dátume prepustenia.
Úmrtie pacienta sa oznamuje neodkladne najbližším príbuzným (telefonicky, telegramom a pod.). Každý pacient, ktorý zomrel v nemocnici by mal byť pitvaný. V osobitných zreteľahodných prípadoch môže dať výnimku primár. Sú však situácie, v ktorých je pitva bezpodmienečne nutná: náhla smrť, nejasné okolnosti smrti, podozrenie na cudzie zavinenie, podozrenie na prenosnú chorobu a ďalšie ustanovené osobitnými predpismi (§53 Z 277/1994).